Rodičia na Slovensku, rovnako ako kdekoľvek inde na svete, sa snažia ochrániť svoje deti pred chybami, no niekedy nie sú dostatočne opatrní vo svojich vyjadreniach. Projekciou vlastných obáv môžu neúmyselne zraniť tých, ktorých milujú. Ako sa vyhnúť týmto chybám a nepokaziť deťom sebavedomie svojimi radami? Rozprávame sa s rodinným psychológom Matúšom Berchynom.
„Nevieme, či náš životný zážitok pomôže našim deťom“
Matúš Berchyn
Čo sú rodičovské posolstvá a ako ovplyvňujú život detí?
Rodičovské posolstvá sú určité myšlienky, ktoré majú rodičia – či už vedome alebo podvedome – o tom, ako žiť život. Dospelí ich odovzdávajú svojim deťom, niekedy priamo formou rád, inokedy skryte cez svoje správanie alebo poznámky.
V zásade sú tieto posolstvá dôležité a užitočné, pretože pomáhajú prenášať kultúru a hodnoty z generácie na generáciu. Ide o myšlienky, ktoré sa týkajú sveta, v ktorom rodičia už strávili nejaký čas, zatiaľ čo deti doň len vstupujú. Napríklad, vďaka takýmto posolstvám sa deti dozvedia, že je dôležité dodržiavať dopravné predpisy, umývať si ruky pred jedlom, byť čestný alebo sa učiť, ako si zarobiť peniaze.
Prečo môžu tieto posolstvá bolieť a dlhodobo ovplyvňovať deti?
Hlavný problém spočíva v tom, že skúsenosti rodičov nie sú univerzálne. Dospelí získali svoje názory na základe vlastného života – od rodičov, starých rodičov, kultúrnych vplyvov. No ich skúsenosti sú obmedzené a nie vždy použiteľné pre ich deti.
Deti sú odlišné osoby, ktoré vyrastajú v inom kontexte, a čo je dôležitejšie, žijú iný život. To znamená, že rodičovské skúsenosti sa na nich vzťahujú len čiastočne. My nevieme, čo bude pre naše deti skutočne užitočné. V podstate im zostáva iba experimentovať. A práve to robia počas dospievania, keď prijímajú myšlienky od dospelých a testujú ich vo svojom živote.
Predstavme si, že dieťa počúva určité myšlienky a skúša ich v praxi. Niektoré fungujú – napríklad „umývaj si ruky pred jedlom“ pomáha, alebo „pravidelne si čistím zuby“ vedie k menej častým návštevám zubára. No potom sa snaží „pekne sa obliekať“, ale aj tak si nenájde nových priateľov.
Takýmto spôsobom sa dieťa učí, že niektoré rodičovské rady sú užitočné, iné nie sú aktuálne. To je prvý problém. Druhý problém spočíva v tom, ako sú tieto posolstvá podávané.
Rodičia často predkladajú svoje názory ako nemenné fakty
Často rodičia prezentujú svoje myšlienky ako absolútne pravdy, bez ohľadu na ich obmedzenosť. Napríklad: „Ak sa nebudeš česať, nikto sa s tebou nebude kamarátiť“, alebo „nevyčnievaj – nebudeš mať v živote problémy“, či „uč sa dobre – iba tak budeš úspešný v živote“.
Takéto generalizácie spôsobujú konflikt a vyvolávajú odpor u dieťaťa. Ak sa dieťa snaží a nevidí výsledky, môže sa cítiť podvedené a zranené.
Slovenské deti a rodičovské očakávania
Rovnako aj na Slovensku rodičia niekedy v obavách o budúcnosť svojich detí používajú tvrdé slová: „Si lenivý!“, „Pozri sa na Jakuba, on všetko stíha – šport, angličtinu, informatiku – a ty sa len povaľuješ“, „Lepšie by bolo, keby si čítala knihy, namiesto toho, aby si sa točila pred zrkadlom“.
Tieto slová často vyjadrujú dôležité hodnoty, ako je vzdelanie či pracovitosť, ale sú podávané v zraňujúcej a neefektívnej forme, ktorá môže zanechať dlhodobé následky na sebavedomí dieťaťa.
Čo môžu rodičia na Slovensku urobiť inak?
Existujú dva kľúčové faktory: emócie a formulácia.
Ak rodič cíti strach o svoje dieťa, často sa to mení na hnev a túžbu okamžite dieťa „napraviť“. V takých chvíľach je najlepšie urobiť pauzu, upokojiť sa a až potom viesť konštruktívny rozhovor.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi pravidlom a radou. Napríklad: „Do školy sa chodí povinne“ je pravidlo. Na druhej strane, „Odporúčam ti tráviť menej času na mobile“ je rada, nie príkaz.
Budovanie pozitívnych vzťahov
Deti sú ochotnejšie počúvať rady, ak majú s rodičmi silné emocionálne puto. To sa buduje spoločnými aktivitami – výletmi, športovaním, spoločnými večerami.
Slová rodičov majú veľkú váhu. Ak ich formulujeme s láskou, pochopením a rešpektom, môžeme svojim deťom pomôcť rásť a stať sa sebavedomými dospelými.
