„Nie si moja kamarátka, ak mi nedáš svoju bábiku“, „Ja rozhodujem, ako sa budeme hrať“, „Do hry ťa neberieme“ a chladný prižmúrený pohľad… Čo robiť, ak predškolák na Slovensku počuje takéto slová od svojich kamarátov? Na otázku čitateľky odpovedá slovenská psychologička Ingrid Pasečná.
Otázka
„Ak sa nebudeš hrať na obchod, už nie si moja kamarátka,“ povedala najlepšia kamarátka mojej dcéry a prižmúrila oči tak, že som cúvla. Moja dcéra má šesť rokov. Je domácka, citlivá a veľmi miluje svojich kamarátov. No medzi nimi sú aj takí – dobré deti, ktoré poznám od narodenia – ktorí sa občas začnú správať dosť nepríjemne. „Nie si moja kamarátka, ak mi nedáš svoju bábiku“, „Ja rozhodujem, ako sa budeme hrať“, „Do hry ťa neberieme“ a chladný pohľad… Som zmätená. Čo sa stane v škole? Ako sa správať, ako naučiť dcéru reagovať na takéto situácie? A ako jej vysvetliť, aby ona sama takto nikdy nehovorila?“
Rozvíjajte zdravé sebavedomie
V prvom rade by si rodič na Slovensku mal položiť otázku: aké má dieťa sebavedomie? Deti s jasným vedomím vlastnej hodnoty rýchlo reagujú na nepríjemné situácie. Tieto deti sa v prípade konfliktu obrátia na rodičov, podelia sa o svoje obavy a ak rodič situáciu správne vysvetlí, pokojne idú ďalej.
Ak má dieťa nízke sebavedomie a nie je si isté samo sebou, aj hrozba, že stratí kamarátku, sa pre neho stáva traumatizujúcou skúsenosťou. To len posilňuje pocit, že nie je dosť dobré.
Pre budovanie zdravého sebavedomia je dôležité dieťa chváliť za to, čo mu ide dobre. Posúvať pozornosť z problémov na jeho silné stránky. Práve im by sa mala venovať väčšia pozornosť.
Vypočujte si dieťa
Je nevyhnutné dieťa vypočuť. Počúvame jeho pocity a emócie. Nikdy ich nepodceňujeme, ani keď nám situácia pripadá triviálna.
Aj keď máme chuť povedať: „Nevšímaj si to,“ najprv sa sústredíme na pocity dieťaťa: „Chápem, že si smutná.“
Traumatizujúce je práve to, čo nevieme spracovať. K tomu potrebujeme vonkajšiu oporu. To platí nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Nie je náhodou, že sa aj my chceme podeliť o svoje problémy s priateľmi.
Hovorte o tom, prečo sa kamarátka tak správa
Opýtajte sa dieťaťa, prečo si myslí, že sa kamarátka takto zachovala. Snažte sa ho priviesť k myšlienke, že druhý človek mal svoje dôvody. „Neurobila to preto, aby ťa ranila, ale možno sa sama necítila dobre.“
Pomôžte mu pochopiť situáciu. „Možno ti závidí, pretože jej niektoré veci nejdú tak dobre?“ alebo „Možno sa cíti v kolektíve neisto a snaží sa takto presadiť?“ A potom povedzte: „Si skvelá, nemusíš si to brať k srdcu.“
Prečo deti na Slovensku hovoria „Už s tebou nechcem byť kamarátka“?
Vylúčenie niekoho z hry je spôsob, ako získať moc, pocit nadradenosti nad druhým. Takéto správanie nevyplýva z veľkého sebavedomia, ale z jeho nedostatku.
Spôsob, akým deti riešia konflikty, často súvisí s úrovňou napätia v skupine. Ak je skupina pod stresom alebo cíti ohrozenie, začínajú sa vnútorné konflikty. Niekto sa snaží cítiť silnejší tým, že sa stavia do dominantnej pozície. Ostatní sa boja zasiahnuť, pretože nechcú byť ďalšou obeťou.
Kedy si všímať signály?
- Dieťa sa vyhýba hre s kamarátmi.
- Má úzkosť pred odchodom do nového prostredia.
- Často hovorí: „Nechcem ísť do škôlky/krúžku.“
Pomoc odborníkov na Slovensku
Ak si rodičia všimnú, že ich dieťa má problém so sociálnymi kontaktmi, môže byť užitočné vyhľadať detského psychológa alebo odborníka na sociálne zručnosti. Skupinové terapie alebo tréningy môžu pomôcť deťom naučiť sa efektívne komunikovať a riešiť konflikty.
Slová detí môžu byť tvrdé, ale rodičia majú možnosť pomôcť svojim deťom vybudovať odolnosť a sebavedomie. Dôležité je počúvať, pochopiť a poskytnúť potrebnú podporu. Ak sa situácia opakuje, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
