Dieťa chodí spať po polnoci a ráno má problém vstať na budík? Rodičia anonymne a úprimne rozprávajú o tom, ako sa im podarilo naučiť deti dodržiavať režim dňa a nechať ich vyspať sa.
„Po deviatej večer sa doma chodí po špičkách“
Katka, mama troch detí:
Po narodení prvého dieťaťa som dodržiavala prísny denný režim. Dve prechádzky denne, obedný spánok, večerné kúpanie a odchod do postele o 21:00. Zatemňovala som izbu, uspávala dieťa hladkaním po hlave a dodržiavala pravidlá bez ohľadu na situáciu.
Pri druhom a treťom dieťati som urobila to isté. Samozrejme, boli odchýlky, ale pravidlá zostali rovnaké: dvere sa neotvárajú, nehrá sa, nesvieti sa, je ticho. Ak nechceš spať – môžeš ležať potichu, ale nevyrušuj ostatných.
Teraz, keď má najmladší 10 rokov a najstarší 17, už ich o 20:30 do postele neženie nikto. No pravidlo platí stále – po 21:00 je v dome ticho, o 22:00 odchod do postele. Ak sa staršia dcéra musí učiť, môže používať iba stolnú lampu a slúchadlá. Po deviatej večer sa všetci pohybujú po dome potichu.
Nastavený režim sa ťažko naruší. Mladší syn aj dcéra zaspávajú presne o 22:00, pretože sú jednoducho unavení.
Ranné vstávanie
Školáci dnes spia málo kvôli akademickej záťaži. Ráno im dávam 15–20 minút na prebudenie. Viem, že majú dôvod rýchlo vstať.
Najstaršia dcéra v 8. triede chodila na plávanie o 8:00. Sama si nastavila režim. Mladšia dcéra vie, že ak zaspí, pôjde električkou, čo jej zaberie o 20 minút viac. Najmladší syn sa teší, že ho do školy vezie otec carsharingom – ak zaspí, pôjde pešo.
„Môj syn robí úlohy do polnoci“
Nada, mama dvoch detí:
Mladší syn je nočná sova. Už od detstva ráno nerád vstával. Nepomohli ani výkriky „Vstávaj, vstávaj, vstávaj!“. Dcéra bola disciplinovaná, on nie.
Riešením bol šport. Od 1. triedy hrá futbal a zlepšil sa v disciplíne. Ale ranné vstávanie bolo stále boj. Nakoniec sme zistili, že potrebuje po škole hodinu spať. Potom je čulý a úlohy robí do polnoci.
„Každý večer sa spolu modlíme“
Marína, mama troch detí:
Môj syn vstáva na budík, pretože chodí spať každý deň v rovnakom čase. O 22:00 si spolu ľahneme, rozprávame sa a modlíme.
Počas pandémie sme začali počúvať večerné modlitby, ktoré nám pomáhajú upokojiť sa a zaspať.
„Máme podpísanú dohodu“
Mária, mama dvoch detí:
U nás deti zbierajú hviezdičky za splnené úlohy – umývanie zubov, upratovanie, domáce úlohy. Hviezdičky sa vymieňajú za vreckové.
Po 22:00 je zakázané byť mimo postele. Ak dieťa poruší pravidlo, hviezdičky za deň sa anulujú. Starší syn si šetrí na nový telefón, takže ho systém motivuje.
„Moje deti nikdy nemeškajú“
Aleksandra, mama štyroch detí:
U nás v rodine nikdy nikto nemešká. Môj otec mi vštepil, že meškanie je neúcta. Deti som naučila vstávať včas a mať nachystané veci večer.
Najmladší syn vstával ťažko. Chodila som každých 5 minút a opakovala: „Vstávaj, vstávaj, vstávaj…“ Potom som si uvedomila, že ak potrebuje, vstane sám, aby neprišiel neskoro.
Každá rodina na Slovensku si nájde vlastný spôsob, ako deti naučiť režimu dňa. Dôležitá je konzistentnosť, motivácia a rešpekt. Deti sa prispôsobia, ak vidia jasné pravidlá a ich dodržiavanie.
