Predškolák urobil chybu, ale nechce sa ospravedlniť. Prečo sa to deje a mali by na tom rodičia trvať? Odpovedá klinická a rodinná psychologička Viktória Saračan.
Otázka
Môj syn má šesť rokov. Nedávno mi učiteľka v škôlke povedala, že by sme ho mali naučiť ospravedlniť sa. Sťažovalo sa naňho dievčatko – vraj ju sotil a ona sa udrela. Syn sa k tomu nevyjadril, ale ani sa neplánoval ospravedlniť. Nakoniec som sa ospravedlnila ja. Syn stál vedľa a mlčal. Mali by sme od neho vyžadovať ospravedlnenie? A ak áno, ako na to?
Zistite, čo sa stalo
Predtým, než budete trvať na tom, aby sa dieťa ospravedlnilo, pochopte situáciu. Niekedy deti mlčia a ignorujú výzvy na ospravedlnenie preto, že sa cítia nespravodlivo obvinené.
Ako sa rozprávať s učiteľom?
- Bolo pri incidente aj učiteľské svedectvo?
- Čo sa dialo pred tým, než syn sotil dievčatko?
- Prebiehala medzi deťmi interakcia, alebo išlo o náhodný čin?
- Hovoril učiteľ s deťmi o tom, ako riešiť konflikty inak?
Rozhovor s pedagógom by mal byť pokojný, bez obviňovania.
7 pravidiel komunikácie pri konflikte
Výchova je zodpovednosť rodičov, ale nie vždy sú prítomní v momente konfliktu. Je dôležité, aby dieťa pochopilo dôsledky svojich činov:
- Vysvetlite, čo sa stalo: „Dievčatko liezlo na šmykľavku, ale ty si nepočkal a sotil ju.“
- Popíšte dôsledky: „Spadla, udrela si koleno a rozplakala sa.“
- Zdôvodnite: „Možno si bol netrpezlivý a chcel si sa spustiť skôr.“
- Ponúknite alternatívu: „Mohol si ju požiadať, aby ťa pustila dopredu.“
- Pomôžte dieťaťu formulovať ospravedlnenie.
- Ukážte, ako prejaviť súcit: „Si v poriadku? Môžem ti pomôcť?“
- Uistite sa, že sa podobná situácia nebude opakovať.
Ako naučiť dieťa ospravedlniť sa?
Ospravedlnenie je dôležitá komunikačná zručnosť. Pomáha budovať vzťahy a učiť deti, ako zvládať konflikty.
Keď dieťa nechce povedať „prepáč“
Ak je dieťa naozaj vinné, môžete sa ospravedlniť vy – tým mu ukážete vzor. Uvidí, že ospravedlnenie nie je ponižujúce ani strašné.
Prečo deti nevedia požiadať o odpustenie?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa deti neospravedlňujú:
1. Nechápu význam ospravedlnenia
Niektoré deti si myslia, že ospravedlnenie znamená priznať si porážku. Môžu sa báť, že ak sa ospravedlnia, budú považované za slabé.
2. Nevidia svoju vinu
V tomto prípade je potrebné im situáciu vysvetliť. Dajte im čas, aby pochopili, že spravili chybu.
3. Nevedia, ako sa ospravedlniť
Ak dieťa nevie, ako formulovať ospravedlnenie, pomôžte mu. Môžete mu navrhnúť, čo povedať.
4. V ich rodine sa nikto neospravedlňuje
Deti sa učia pozorovaním. Ak sa rodičia ospravedlňujú len zriedka, aj dieťa to bude považovať za zbytočné.
5. Nie všetky deti majú rovnakú mieru empatie
Niektoré deti sú citlivejšie, iné menej. Empatiu je však možné rozvíjať diskusiami o situáciách v knihách, filmoch či vlastných skúsenostiach.
6. Rodičia zamieňajú správanie s osobnosťou
Ak rodič hovorí: „Čo s tebou nie je v poriadku?“, dieťa sa cíti odsúdené ako osoba, nie len za svoj čin. Namiesto toho povedzte: „Si dobrý chlapec, ale toto správanie nie je správne.“
7. Dieťa nemá priestor vyjadriť svoj pohľad
Ak dieťa vždy počuje len obvinenia, môže sa cítiť nevypočuté. Dajte mu priestor, aby opísalo svoju verziu: „Bolo ti v tej chvíli niečo nepríjemné? Ako inak si mohol reagovať?“
Schopnosť ospravedlniť sa je dôležitá sociálna zručnosť. Ak rodičia ukazujú deťom príklad zdravého ospravedlnenia, deti sa učia, že priznanie chyby nie je slabosť, ale sila.
